| 06. 09. 2010 |
Fotogaléria
28.01.2010
Fotogaléria
24.11.2009
Fotogaléria
ANO
NIE
Je mi to jedno
Celkom hlasovalo: 97
Štefan Moyses
Štefan Moyses sa narodil 24. 10. 1797 vo Veselom. Za klerika ostrihomského arcibiskupstva ho prijali v roku 1813. Po dovŕšení 24. rokov ho vysvätili za kňaza, bol kaplánom v ostrihomskej diecéze a slovenským kazateľom v Pešti. Od januára 1830 bol profesorom záhrebskej akadémie. Stal sa bojovníkom za chorvátsky jazyk a ako cenzor chorvátskej tlače dovolil Chorvátom brániť sa proti maďarizácii. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem. Bol podporovateľom návrhov Ľ. Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848 na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. 30. augusta 1850 ho panovník menoval za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími slovenskými vlastencami budoval slovenské gymnáziá. Na čele slovenského vyslanstva predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal predsedom Matice slovenskej. Jeho zásluhou rímska stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Štefan Moyses zomrel 5. júla 1869.
- Základnú školu navštevoval vo Veselom a v Trnave,
- 1806-1813 absolvoval gymnázium
- 1813-1815 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Tmavé,
- 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil r. 1821 v Ostrihome.
- 1819-1820 bol vychovávateľom v Sečanke,
- od r. 1821 pôsobil ako kaplán v Szentendre, Bzovíku, Krupine, Tesároch nad Žitavou, Tólgyesi,
- 1828-1829 slovenský kazateľ v Pešti (r. 1828 získal na filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktor filozofie);
- 1829-1847 profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii,
- 1847-1850 bol záhrebským kanonikom, súčasne r. 1848 rektor diecezálneho seminára v Záhrebe; vyslanec na uhorskom sneme a člen prvej chorvátskej krajinskej vlády baňa Jelačiča,
- 1849-1850 cisársky dôverník pre Chorvátsko vo Viedni;
- 1851 -1869 biskup banskobystrickej diecézy.
Významný činiteľ chorvátskeho a slovenského národného hnutia, cirkevný hodnostár a pedagóg. Pod vplyvom Kollárových všeslovanských myšlienok rozvíjal slovanskú vzájomnosť počas pôsobenia v Chorvátsku, kde popri L. Gajovi a J. Draškovičovi patril k vedúcim osobnostiam ilýrskeho hnutia. Zaslúžil sa o vydávanie chorvátskych literárnych pamiatok a o rozvoj chorvátskeho jazyka, zúčastnil sa na vydávaní chorvátskych novín (llirske národne novine, Danica Hrvatska, Katolícki list Zagrebački), spoluzakladateľ a funkdonár spolkov Čitaonica Zagrebačka, Matica ilirska, Národní dom v Záhrebe a i. V slovenskom národnom hnutí, po prehodnotení kollárovskej koncepcie česko-slovenskej literárnej a jazykovej jednoty, ako významný cirkevný dejateľ postavil sa do čela slovenského národného pohybu. 1861 viedol slovenské vyslanstvo k cisárovi Františkovi Jozefovi l., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa v tzv. Viedenskom memorande, obsahujúcom základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov. Po založení Matice slovenskej r. 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za predsedu tejto prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis Myšlienky o záhradníctve (1865), venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry.
