Kostol

Kostol vo Veselom ako v starobylej farnosti musel byť už v dávnejších časoch. Spomína sa v listinách z rokov 1560 a 1680. Z pečate Veselého z roku 1569 vyplíva, že bol zasvätený apoštolovi Bartolomejovi. Toto apoštolské patrocínium bolo frekventované v poveľkomoravskom a románskom období (10. storočie - prvá polovica 13. storočia).

V týchto súvislostiach je pozoruhodné, že aj rovnomenné mesto Veselí nad Moravou malo pôvodný farský kostol zasvätený svätému Bartolomejovi. Súpis farností Ostrihomskej arcidiecézy z roku 1733 charakterizuje veselský kostol ako väčšiu kaplnku. Nemal klenbu a neboli v ňom ani sedadlá. Bol veľmi skromne zariadený.

Na mieste staršieho kostola v rokoch 1736 - 1743 od základov postavili nový barokový kostol. Z predchádzajúceho kostola v ňom zostala časť veže. V rokoch 1773 - 1774 ku kostolu pristavili sarkristiu a zaklenuli loď. Výlohy na stavbu hradili z kostolnej pokladnice a z milodarov. Kostol mal dĺžku 25 metrov, šírku 11 metrov a kapacitu tisíc veriacich. Sarkristia a veža boli krité medeným plechom. Na veži boli slnečné hodiny a vnútri 4 zvony. V roku 1813 mal kostol 3 oltáre: hlavný zasvätený apoštolovi Bartolomejovi a bočné oltáre Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého. V roku 1912 popri hlavnom oltári boli už tri bočné oltáre: Božského srdca, Lurdskej Panny Márie a svätého Jozefa.

Kostol roku 1925 prístavbou dvoch bočných lodí rozšírili na trojloď a obnovili. Posvätil ho 30. augusta 1925 trnavský biskup dr. Pavol Jantausch. Kostol prešiel niekoľkými opravami (1942, 1945, 1966).

Vonkajšok kostola je členený lizénovými rámami. Na západnej strane asymetricky na os kostola je postavená veža, zastrešená dvojitou barokovou prilbou a zakončená dvojkrížom. Má štyri zvukové okná.

Vnútrajšok kostola tvorí trojloďový pseudohalový priestor. Každá loď má má svoj osobitný vchod. Pri vchode do hlavnej lode dvere oddeľujú malú predsieň. Tu nad vstupom je vstavaný chór s vypuklím múrom. Svätina má oválny uzáver, z pravej strany je vchod do sarkristie. Stredná loď a svätina sú zaklenuté pruskými, bočné lode českými klenbami. Kostol osvetľuje desať okien: dve vo svätyni a osem v bočných lodiach. Dlažba je vykladaná obdĺžnikovými mramorovými dlaždicami.
Maľba na klenbe svätyne znázorňuje súd Najsvätejšej Trojice nad svetom. Na klenbe hlavnej lode sú štyri obrazy, predstavujúce útek do Egypta, zázračné rozmnožovanie chleba, poslednú večeru a vyhánanie predavačov z chrámu.
Do múrov kostola sú vpasované štyri červené mramorové tabule - náhrobníky, ktoré svädčia o tom, že sú tu pochovaní:
grófka Jozefína Esterháziová, manželka gróga Ladislava Medňanského (*12.3.1758 v Bratislave - + 20.10.1840 vo Veselom), barón Alojz Medňanský (* 24.4.1784 v Priekope - + 8.4.1855 v Bologni), barón Gejza Medňanský (* 19.12.1823 vo Veselom - + 16.2.1861 v Budíne), barón Dionýz Medňanský (* 19.11.1830 vo Veselom - + 28.12.1911 vo Viedni).