admin

dec 032019
 

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

Obec Veselé podľa § 15 ods. 1 písm. a) a § 15a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje na svojej internetovej
stránke alebo verejnej tabuli informácie pre verejnosť, ktoré zahŕňajú:
– informácie o zdroji ohrozenia,
– informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území
a životnom prostredí,
– nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť
mimoriadnu udalosť,
– informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach,
– úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti,
– podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany
obyvateľstva,
– odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných
skutočností.

Vysvetlenie základných pojmov v súlade s § 3 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov :
Ohrozenie – obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia
následkov mimoriadnej udalosti.
Mimoriadna udalosť – živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II.
stupňa alebo teroristický útok, pričom:
– živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu
kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri
ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny
vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
– havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového
stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných
ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
– katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich
následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie,
– ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (§ 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
Záchranné práce – činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na
ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú
činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie
podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
Plán ochrany obyvateľstva – je dokument, ktorý obsahuje úlohy, opatrenia a postupy na
zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti.

2

INFORMÁCIE

O ZDROJI OHROZENIA, MOŽNOM ROZSAHU MIMORIADNEJ UDALOSTI
A NÁSLEDKOV NA POSTIHNUTOM ÚZEMÍ A ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

OHROZENIE MIMORIADNYMI JAVMI POVETERNOSTNÉHO A KLIMATICKÉHO CHARAKTERU

Zdroj ohrozenia – VIETOR, možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky na
postihnutom území a životnom prostredí:
Veterné smršte a silné vetry sa môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek lokalite. Pôsobenie silných
vetrov tu sporadicky spôsobuje závažné problémy v doprave, energetike alebo
v komunikačnom prostredí.
Zdroj ohrozenia – TEPLOTNÉ EXTRÉMY (horúčavy, mrazy), možný rozsah
mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Z hľadiska klimatických pomerov je možné obec zaradiť do oblasti teplej až mierne teplej,
s miernou zimou. Extrémne teploty sa vyskytujú najmä v mesiaci júl – august, výskyt
extrémnych mrazov je zriedkavý.
Zdroj ohrozenia – BÚRKY A PRÍVALOVÉ DAŽDE, možný rozsah mimoriadnej
udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Vplyvom klimatických zmien sa v posledných rokoch stále častejšie objavujú silné lokálne
búrky s prívalovými dažďami.
Pri búrkach a prívalových dažďoch dochádza k škodám na majetku obyvateľov – zaplavenie
rodinných domov, pivničných priestorov nánosmi bahna, zaplavenie záhrad, znehodnotenie
úrody, neprejazdnosť komunikácii, zabahnenie a ich poškodenie atď.

Zdroj ohrozenia – HMLY, možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky na
postihnutom území a životnom prostredí:
Väčšina hmiel vzniká za pokojného počasia najmä v dolinách a kotlinách, a to prevažne na
jeseň a v zime. Pri hmle je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, často až 100 %. Hmla vzniká
pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod. V mestách, kde je vysoká koncentrácia škodlivín
vo vzduchu, ktoré pôsobia ako kondenzačné jadrá, stačí len priblíženie sa teploty vzduchu 
k teplote rosného bodu a už pozorujeme hmlu. Hmla dokáže veľmi podstatne znížiť
dohľadnosť, o veľmi silnej hmle hovoríme pri dohľadnosti menšej ako 50 m, o slabej hmle
hovoríme, ak je dohľadnosť od 500 do 1000 metrov.
Následkom najmä silných a veľmi silných hmiel dochádza ku komplikovaniu dopravnej
situácie na cestách. Hmla býva príčinou dopravných nehôd.

Zdroj ohrozenia – SNEHOVÉ KALAMITY, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:

3
Snehová kalamita vyjadruje plošnú pohromu spôsobenú predovšetkým nepriaznivými
klimatickými vplyvmi, napr. snehom, ľadom (námraza a poľadovica) a vetrom. Kalamita
tohto druhu potom sekundárne spôsobuje najmä veľké dopravné komplikácie, enormný nárast
dopravných nehôd, popadané stĺpy elektrického rozvodu, nárast úrazov, nárast počtu
vodovodných porúch a pod.
Závažnosť závisí od rozsahu kalamity. Čas pôsobenia závisí od včasnosti zabezpečenia
zjazdnosti ciest, ako aj od trvania nepriaznivých poveternostných podmienok.
Obyvateľstvo kalamitou postihnutých oblastiach trpí najmä problémami so zásobovaním
potravinami, vodou, poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti, s dodávkami
energií.
Zdroj ohrozenia – NÁMRAZY A POĽADOVICA, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Námrazou a poľadovicou môžu byť ohrozené všetky cesty I., II., a III. triedy. Časový faktor
pôsobenie môže byť niekoľko hodín až po niekoľko dní.

Predpoklad ohrozenia vo vyššie spomínaných zdrojoch ohrozenia je hlavne pri
vydaných výstrahách II. a III. stupňa SHMÚ Bratislava.

OBLASTI MOŽNÉHO OHROZENIA SVAHOVÝMI DEFORMÁCIAMI A SEIZMICKOU ČINNOSŤOU

Zdroj ohrozenia – SEIZMICKÁ ČINNOSŤ, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Okres Piešťany susedí s okresom Trnava kde sa nachádza seizmická oblasť s epicentrom v
katastri obce Dobrá Voda, pričom sa očakávajú otrasy pôdy maximálne do 6 stupňov
Richterovej stupnice. Podľa STN 73 0036 sa územie okresu nachádza v oblasti, kde sa
v historicky známom období vyskytla intenzita zemetrasenia 6 0 makroseizmickej aktivity
MSK-64. Okrem toho významnejšia oblasť epicentra sa nachádza v trojuholníku Piešťany –
Trnava – Senica, kde je potrebné uvažovať s intenzitou M do 6,4 po roku 1870. Vzdialenosť
tohto epicentra je cca 1 km od územia okresu Piešťany.
2012 – epicentrum obec Chtelnica, lokálne zemetrasenie s magnitúdou hodnoty 1,8 čo sa
považuje za slabé zemetrasenie. Trasenie cítili aj obyvatelia okolitých obcí v okrese Piešťany.
OBLASTI MOŽNÉHO OHROZENIA POVODŇAMI, OHROZENIA V PRÍPADE PORUŠENIA VODNEJ
STAVBY (VRÁTANE ODKALISKA)
Zdroj ohrozenia – POVODNE, možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky na
postihnutom území a životnom prostredí:
Povodne predstavujú významné riziko z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí.
Môže dôjsť k menším lokálnym záplavám pri dlhotrvajúcich a prívalových dažďoch.
Pri povodniach resp. záplavách dochádza k škodám na majetku obyvateľov – zaplavenie
rodinných domov, pivničných priestorov nánosmi bahna, zaplavenie záhrad, znehodnotenie
úrody, neprejazdnosť komunikácii, zabahnenie a ich poškodenie atď.
OBLASTI MOŽNÉHO OHROZENIA VŠETKÝMI DRUHMI DOPRAVY

4
Zdroj ohrozenia – LETECKÁ DOPRAVA, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
V regióne sa nachádza letisko pri Piešťanoch s jednou betónovou vzletovou a pristávacou
plochou v dĺžke 2 000m x 30 m. Na letisku je civilná prevádzka.
Letisko Piešťany a.s. má štatút medzinárodného letiska a je využívané pre pravidelnú aj
nepravidelnú prevádzku v súvislosti s kúpeľmi v Piešťanoch.
Terminál a jeho ostatná vybavenosť zodpovedajú požiadavkám menšieho regionálneho
letiska. Umiestnenie letiska nelimituje prípadný rozvoj mesta Piešťany a je bezproblémovo
umiestnené. Priestory letiska sú využívané aj pre potreby motoristického športu.
Všetky letecké prevádzkové koridory sú priestorovo separované od ochranného leteckého
priestoru. Pravdepodobnosť pádu lietadla na životne dôležité objekty je veľmi malá.
OBLASTI MOŽNÉHO OHROZENIA ÚNIKOM NEBEZPEČNEJ LÁTKY VYPLÝVAJÚCE
Z CHARAKTERISTIKY NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
Zdroj ohrozenia – JADROVÉ ZARIADENIE, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Jadrové zariadenie Slovenské elektrárne a.s. – elektráreň Bohunice V-2, Jaslovské Bohunice (
JZ SE-EBO V-2) je zariadenie, kde dochádza k premene tepelnej energie na elektrickú
energiu, pričom zdrojom tepla je jadrové palivo vo forme oxidu uránu obohateného
štiepateľným materiálom, izotopom uránu U 235 . Súčasťou areálu JZ sú administratívne
budovy, pomocné objekty, medzisklad vyhoretého paliva a linka na spracovanie
rádioaktívnych odpadov. Na elimináciu havarijných stavov a riešenie následkov havárie má
JZ SE-EBO V-2 vypracovaný Vnútorný havarijný plán SE-EBO.
Komplex JZ SE-EBO V-2 sa nachádza v katastrálnom území obce Pečeňady a Veľké
Kostoľany. Jeho areál zasahuje do okresov Piešťany, Trnava a Hlohovec.
Vzhľadom na prijaté bezpečnostné opatrenia JZ SE-EBO V-2 sa nepredpokladá, že príde
k okamžitému a neočakávanému úniku rádioaktívnych látok do okolia. Na základe
rozhodnutia Úradu jadrového dozoru SR, č. 191/220-70/2007 zo dňa 17. 01. 2007 je za
účelom plánovania opatrení na ochranu obyvateľstva vymedzený 21 km okruh oblasti
ohrozenia.
Na zabezpečenie a realizáciu systémového a postupného zavádzania opatrení na ochranu
obyvateľstva pre prípad havárie sa oblasť ohrozenia člení na :
– 16 sektorov s veľkosťou stredového uhla 22,5 stupňa, pričom stred prvého sektora je
orientovaný na sever,
– pásmo A, ktoré sa vymedzuje ako kruh s polomerom 5 km okolo jadrového zariadenia,
– pásmo B, ktoré sa vymedzuje od pásma A do vzdialenosti vonkajšej hranice oblasti
ohrozenia (od 5 km – 21 km),
– bližšie ohrozené územie, ktorým je pásmo A a 5 sektorov v pásme B, pričom stred
prostredného sektora je orientovaný v smere prízemného vetra.
Vyhodnotenie následkov pri rôznej intenzite mimoriadnej udalosti na JZ SE-EBO V-2
Stupne závažnosti havárie :
– 1. stupeň "pohotovosť" pre stav, pri ktorom je ohrozené alebo narušené plnenie
bezpečnostných funkcií, sú narušené alebo nefunkčné bezpečnostné bariéry, hrozí únik
rádioaktívnych látok alebo unikli rádioaktívne látky, čo môže viesť alebo vedie k

5
nedovolenému ožiareniu osôb v stavebných objektoch jadrového zariadenia a v prípade
nepriaznivého vývoja udalosti hrozí únik rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov
jadrového zariadenia.
– 2. stupeň "núdzový stav na území jadrového zariadenia" pre stav, ktorý môže viesť alebo
vedie k úniku rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov jadrového zariadenia a na
jeho územie,
– 3. stupeň "núdzový stav v okolí jadrového zariadenia" pre stav, ktorý môže viesť alebo
vedie k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia.
Predbežná klasifikácia stupňov závažnosti udalostí podľa Medzinárodnej stupnice jadrových
udalostí INES je na rozhodnutí zmenového inžiniera alebo vedúceho havarijnej riadiacej
skupiny JZ SE-EBO V-2. Udalosti sú klasifikované podľa závažnosti možných následkov.

Fázy havárie :
Z hľadiska požiadaviek na opatrenia sa časový priebeh havárie hodnotí podľa fáz havárie:
– Obdobe ohrozenia – je obdobie, počas ktorého je havária klasifikovaná prvým stupňom
závažnosti.
– Skorá fáza – je charakterizovaná začiatkom úniku rádioaktívnych látok a pretrvávaním
úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia do ovzdušia, ktorý vo forme
prechádzajúceho rádioaktívneho mraku je zdrojom rádioaktívnej kontaminácie,
vonkajšieho a vnútorného ožiarenia obyvateľstva rádioaktívnymi látkami. Tá je
klasifikovaná minimálne druhým stupňom závažnosti.
– Prechodná fáza – je charakterizovaná skončením úniku rádioaktívnych látok z jadrového
zariadenia. Obyvateľstvo je potenciálne v tejto fáze ohrozované predovšetkým vonkajším
ožiarením z rádioaktívne kontaminovaných povrchov alebo vnútorným ožiarením, ktoré je
spôsobené vdychovaním rádioaktívnych látok alebo konzumovaním rádioaktívne
kontaminovaných potravín a vody.
– Neskorá fáza – je charakterizovaná postupným odvolávaním ochranných opatrení a
prechodom k bežnému spôsobu života. Obyvateľstvo môže byť potenciálne v neskorej fáze
ohrozované z tých istých zdrojov ako v prechodnej fáze.
Časové faktory ohrozenia :
Pri úniku rádioizotopov príde k okamžitému ohrozeniu pracovníkov elektrárne, členov
záchranárskych skupín a neskôr môže prísť i k ohrozeniu obyvateľov z najbližšieho okolia –
vymedzeného okruhom oblasti ohrozenia.
Ohrozenie s časovým oneskorením môže byť:
– krátkodobé (trvajúce niekoľko hodín) – pri prechode rádioaktívneho oblaku,
– strednodobé (trvajúce 24 – 48 hod.) – prichádza do úvahy po prechode rádioaktívneho
oblaku,
– dlhodobé (trvajúce viac ako 2 dni).
Následky mimoriadnej udalosti na obyvateľstvo, majetok a životné prostredie na postihnutom
území :
Pri vzniku radiačnej havárie sa rádioizotopy šíria od zdroja úniku v smere prízemného vetra,
najmä vo forme aerosólov. Ťažšie častice vypadávajú z rádioaktívneho oblaku na povrch
terénu do vzdialenosti až niekoľkých kilometrov od zdroja, ako rádioaktívny spad, jemnejšie
čiastočky sú unášané výškovým vetrom na vzdialenosť až stovky km. Nebezpečnosť
uvoľnených rádioizotopov je podmienená mechanizmom ich účinku (rozdielnou

6
rádiotoxicitou a distribúciou čiastočiek). Poškodenie zdravia organizmu sa môže prejaviť,
ako akútne, alebo chronické.
Ak pri mimoriadnej udalosti nebudú zavedené, resp. realizované ochranné opatrenia, sa
predpokladá rozšírenie následkov do tej miery, že môže prísť k ohrozeniu života, uhynutiu
voľne žijúcich živočíchov a domácich zvierat, poškodeniu vegetácie a kontaminácii plodov
z nechránenej prírody.
Závažnosť a rozsah následkov by ovplyvňovalo množstvo a druh uniknutých rádioizotopov.
Predpokladaná mimoriadna udalosť by mala charakter katastrofy, pri ktorej by došlo
v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, dopravy,
zásobovania obyvateľstva a k možnému trvalému narušeniu životného prostredia.
Následkom ožiarenia je tiež zníženie imunity a pravdepodobné zhoršenie epizootickej a
epidemickej situácie.
V prípade havárie sa predpokladá výpadok vo výrobe a dodávke elektrického prúdu, následné
zastavenie nepretržitých a iných výrobných prevádzok, v dôsledku toho pozastavenie výroby,
najmä potravinárskych produktov. Bude potrebné realizovať núdzové zásobovanie
obyvateľstva postihnutých obcí v miestach ich evakuácie.
Je potrebné uvedomenie si nebezpečnosti charakteru tejto mimoriadnej udalosti, závažnosti a
veľkého rozsahu ohrozenia, ktorá spočíva v špecifickom pôsobení rádioizotopov. V závislosti
od klimatických podmienok môže prísť k časovej tiesni, pri realizácii opatrení na
zabezpečenie ochrany obyvateľstva a na zavedenie núdzových režimov života.
JZ SE-EBO V-2, Jaslovské Bohunice je potenciálnym zdrojom ohrozenia pre obec, ktorá sa
nachádza v pásme B (do 21 km).
Zdroj ohrozenia – PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH LÁTOK (NL), možný rozsah
mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Trasy prepráv nebezpečných látok po cestných komunikáciách:
Cesty II. triedy: II/504 Veľké Kostoľany – Trebatice – Krakovany
Najčastejšie prepravované látky po cestných komunikáciách sú: kyselina chlorovodíková,
kyselina fosforečná, kyselina dusičná, hydroxid sodný, acetylén a pohonné hmoty.
Vzhľadom k skutočnosti, že po cestných komunikáciách a železnici sa prepravujú rôzne NL
v rozličných množstvách nie je možné pri preprave NL jednoznačne vopred vymedziť oblasť
ohrozenia. V prípade mimoriadnej udalosti počas prepravy NL sa oblasť ohrozenia určuje
operatívne podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej
látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania.

OBLASTI MOŽNÉHO OHROZENIA VZNIKOM CHORÔB A EPIDÉMIÍ

Zdroj ohrozenia – OCHORENIE ĽUDÍ, možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky
na postihnutom území a životnom prostredí:
V okrese Piešťany sa nenachádzajú typické epidemiologické priestory. Ale predpoklad rizika
vzniku ochorení, epidémií väčšieho rozsahu môže byť na celom území okresu.
Zdroj ohrozenia – OCHORENIE ZVIERAT, možný rozsah mimoriadnej udalosti
a následky na postihnutom území a životnom prostredí:

7
Z  hľadiska epizootického sú značne exponované priestory, kde sú sústredené väčšie
množstvá hospodárskych zvierat, najmä chovy zvierat v pôsobnosti veľkých chovateľov.

Zdroj ohrozenia – OCHORENIE RASTLÍN, ZAMORENIE ŠKODCAMI, možný
rozsah mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Oblasti možného ochorenia rastlín a zamorením škodcami môžu nastať všade a nedajú sa
priamo vyšpecifikovať. Ale najpravdepodobnejšia možnosť ohrozenia je u väčších fariem,
malých pestovateľov, zaoberajúcich sa rastlinnou výrobou.

TERORIZMUS
Zdroj ohrozenia – TERORISTICKÉ SKUPINY A JEDNOTLIVCI, možný rozsah
mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Závisí od viacerých faktorov : zasiahnutého cieľa (priestor, kumulácia osôb) a druhu použitej
zbrane – bioterorizmus, chemický terorizmus, …

NEBEZPEČNÉ VLASTNOSTI

A OZNAČENIE LÁTOK A PRÍPRAVKOV, KTORÉ BY MOHLI SPÔSOBIŤ

MIMORIADNU UDALOSŤ

Nebezpečné látky : etylén, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, kyselina fosforečná,
kyselina dusičná.
Viď bližšie príloha tohto dokumentu ( „NL“) .

INFORMÁCIE

O SPÔSOBE VAROVANIA OBYVATEĽSTVA A O ZÁCHRANNÝCH PRÁCACH

Podľa § 3 ods. 12 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení
neskorších predpisov informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba
a informačná služby civilnej ochrany, pričom:
– hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri
riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej
udalosti,
– informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie
informácií.
Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi :

8
– „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – 2 minútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo
pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej
udalosti.
– „OHROZENIE VODOU“ – 6 minútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými
účinkami vody.
– koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje
signálom „KONIEC OHROZENIA“ – 2 minútovým stálym tónom sirén bez opakovania.
Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou
informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Podľa § 15 zákona NR SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších
predpisov hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným
vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s
využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva,
vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a
záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území. Hlásnu povodňovú službu
zabezpečuje ministerstvo vnútra, okresné úrady v sídlach krajov, okresné úrady a obce,
ministerstvo prostredníctvom ústavu a správcu vodohospodársky významných vodných
tokov, predpovedná povodňová služba.
Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a
vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa § 3a a § 15 ods. 1 písm. f) zákona
NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Záchranné práce – sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj
na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú
činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie
podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
Činnosti pri vykonávaní záchranných prác:
– varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a aj pri
zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,
– vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať
osoby postihnuté mimoriadnou udalosťou, vyznačiť kontaminované a životu nebezpečné
úseky,
– vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov
dopravných prostriedkov, ochranných stavieb, zo zaplavených priestorov a z horiacich
budov,
– zabezpečenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ochranných
stavbách,
– individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun z tohto priestoru,
– poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti zraneným
osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení,
– lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a
prostriedky,
– kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrola kontaminovania územia, ovzdušia a
budov,
– poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie,
– hygienická očista postihnutých osôb,
– likvidácia úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu,

9
– špeciálna očista a dezaktivácia územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a
komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
– dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov
a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
– regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
– uzavretie postihnutého územia,
– ochrana postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred nepriaznivými
poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti,
– odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
– núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej
udalosti bez základných životných potrieb,
– poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie
veterinárnej očisty,
– odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby,
nasadené sily a prostriedky a majetok,
– pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,
– spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií ohrozujúcich
postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
– uvoľňovanie zahataných vodných tokov,
– uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a
prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác a odsun postihnutých osôb,
– čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú
záchranné práce,
– zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,
– identifikáciu, odsun a pochovávanie usmrtených osôb,
– uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú asanáciu
zvyškov nebezpečných látok,
– psychologická pomoc a duchovná pomoc.
Záchranné práce vykonávajú základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému,
ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, útvary Policajného zboru a
osoby povolané na osobné úkony. Záchranné práce sa vykonávajú v závislosti od druhu,
rozsahu a času vzniku mimoriadnej udalosti.
Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku,
kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a
po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.
Povodňové záchranné práce riadi obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja podľa
zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým
riadenie neprevezme obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja.
Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác uvedených vyššie
sú:
– ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej
povodňou,
– odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou,
– provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane
výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,

10
– ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a
telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou,
– evakuácia,
– opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 zákona NR SR č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov,
– dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých
zvierat a iných odpadov,
– zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,
– odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z
komunikácií,
– zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,
– iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného
prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa
povodňovej aktivity alebo na príkaz okresného úradu, okresného úradu v sídle kraja alebo
obce podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení
neskorších predpisov počas mimoriadnej situácie vrátane činnosti krízového štábu.
Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej
aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10
zákona NR SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

ÚLOHY A OPATRENIA PO VZNIKU MIMORIADNEJ UDALOSTI

Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva
v znení neskorších predpisov je :
Mimoriadna udalosť – živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II.
stupňa alebo teroristický útok.
Mimoriadna situácia – obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej
udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Počas nej sa
vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík
ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti.
Podľa § 3b zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov sa mimoriadna situácia vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných
informačných prostriedkov.
Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:
– záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená
mimoriadna situácia,
– evakuácia (odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia),
– núdzové zásobovanie (zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych
dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým
mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok

11
elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie) a
núdzové ubytovanie (zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb
postihnutých následkami mimoriadnej udalosti),
– použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek
integrovaného záchranného systému.
Príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, je povinný bezodkladne odvolať
mimoriadnu situáciu po vykonaní vyššie uvedených úloh a opatrení.
Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav.
Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav,
postupuje sa podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú:
– monitorovanie územia,
– varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb,
– evakuácia a ukrytie osôb,
– regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
– prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,
– individuálna ochrana osôb,
– hygienická očista osôb,
– dekontaminácia terénu, budov a materiálu,
– zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú
sa v oblasti ohrozenia,
– likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia,
– profylaxia,
– zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,
– veterinárne opatrenia,
– opatrenia na zabezpečenie záchranných prác.
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú súčasťou plánu ochrany
obyvateľstva a plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti.
Vykonávajú sa v závislosti od druhu mimoriadnej udalosti a rozsahu ohrozenia v súlade
s osobitnými predpismi.

PODROBNOSTI O TOM,

KDE SA DAJÚ ZÍSKAŤ ĎALŠIE INFORMÁCIE SÚVISIACE
S PLÁNOM OCHRANY OBYVATEĽSTVA OBCE

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva obce je možné získať
osobne, telefonicky alebo mailom na obecnom úrade.

ODKAZ NA OBMEDZENIA

VYPLÝVAJÚCE Z OCHRANY DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ A UTAJOVANÝCH

SKUTOČNOSTÍ

12
V tomto dokumente sú použité informácie zo zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, jeho vykonávacích vyhlášok a z plánu
ochrany obyvateľstva pre jednotlivé druhy ohrozenia. Nevzťahuje sa na ne žiadne
obmedzenie vyplývajúce zo zákona NR SR č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani
ustanovenia zákona NR SR č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Dotknutá verejnosť môže podávať pripomienky k uvedeným informáciám do 30 dní po
zverejnení na obecnom úrade. Opodstatnené pripomienky sa zohľadnia pri aktualizácii plánu
ochrany obyvateľstva obce.

Posledná aktualizácia : 04. 12. 2018

Viera Šipková
starostka obce

Zobraziť v plnej veľkosti
Zobraziť v plnej veľkosti
Zobraziť v plnej veľkosti
Zobraziť v plnej veľkosti
Zobraziť v plnej veľkosti
Zobraziť v plnej veľkosti
 Publikoval o 23:20
nov 292019
 

Informácia pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v spádovej oblasti Piešťany

 

V súvislosti so zverejnením výzvy na predkladanie projektových zámerov za účelom integrácie primárnej zdravotnej starostlivosti formou budovania centier integrovanej zdravotnej starostlivosti pre projekty s uplatnením schémy štátnej pomoci s kódom: IROP-PO2-SC212-PZ-2019-13 v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 a v súlade so schváleným Plánom rozvoja obce na roky 2015 – 2020 a Programom rozvoja  plánuje obec Veselé predložiť projektový zámer, týkajúci sa vybudovania Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v obci Veselé (ďalej len „CIZS“).

 

Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS) – koordinovaný súbor služieb, procesov, ľudských zdrojov, technológií a infraštruktúry, prostredníctvom ktorých je poskytovaná integrovaná starostlivosť občanom v definovanej spádovej oblasti. V CIZS je integrovaným spôsobom zabezpečovaná a poskytovaná predovšetkým všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť, špecializovaná zdravotná starostlivosť a prípadne i iná špecializovaná starostlivosť, služby podpory zdravia alebo sociálne služby.

 

V CIZS sa majú integrovať na jednej strane poskytovatelia všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a na strane druhej poskytovatelia špecializovanej inej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ako aj iné služby (najmä zdravotné a sociálne).

 

Pri budovaní CIZS sa uplatňuje princíp zdola, t. j. dôraz je kladený na spoluprácu územnej samosprávy (obce, VÚC, alebo obce spolu s VÚC) a poskytovateľov primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorých pôsobenie v danej oprávnenej spádovej oblasti je potrebné a vhodné.

 

Príprava a fungovanie CIZS predpokladá partnersky prístup obce s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

 

V súvislosti s minimálnymi a odporúčanými požiadavkami na charakter služieb poskytovaných v budúcom CIZS a personálne obsadenie lekármi a prípadnými poskytovateľmi sociálnych služieb plánujeme poskytnúť priestory pre: 

 

  • lekára poskytujúceho všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých v rozsahu ekvivalentu plného pracovného úväzku,
  • lekárov poskytujúcich všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých minimálne v rozsahu ekvivalentu polovičného pracovného úväzku,
  • lekára poskytujúceho všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast minimálne v rozsahu ekvivalentu polovičného pracovného úväzku,
  • lekára poskytujúceho špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore gynekológia-pôrodníctvo minimálne v rozsahu ekvivalentu 0,2 pracovného úväzku.

 

V prípade záujmu ďalej uvažujeme aj s vytvorením priestorov pre:

 

  • lekárov poskytujúcich špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť minimálne v rozsahu ekvivalentu 0,1 pracovného úväzku, 
  • lekárov poskytujúcich špecializovanú inú ambulantnú starostlivosť minimálne v rozsahu ekvivalentu 0,1 pracovného úväzku na lekára,
  • iné druhy zdravotnej starostlivosti alebo služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (napr. ADOS, odberové pracovisko, stacionár, liečebná rehabilitácia, zariadenie pre prax sestier a lekárov pripravujúcich sa na špecializačnú skúšku v príslušnom špecializačnom odbore, komunitný pracovník v oblasti zdravotnej výchovy, ďalšie súvisiace činnosti alebo služby ako sú napríklad logopéd, resp. psychológ),
  • sociálne služby (napr. odborná činnosť špecializované sociálne poradenstvo prednostne v oblastiach týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu a dôchodkového veku, sociálna služba denné centrum, kde sa bude vykonávať predovšetkým základné sociálne poradenstvo, záujmová činnosť, vzdelávacie a preventívne aktivity).

 

V rámci realizácie hlavných aktivít projektu plánujeme zrekonštruovať a zmodernizovať budovu zdravotného strediska v obci Veselé určenú primárne pre poskytovanie primárnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v spádovej oblasti Piešťany.

 

Realizácia projektu bude zahŕňať nasledovné predpokladané aktivity:

  • prístavba,  nadstavba, stavebné úpravy a rekonštrukcia vnútorných a vonkajších priestorov existujúceho  stavebného objektu,
  • zabezpečenie materiálno – technického vybavenia, 
  • dodávka zdravotníckej techniky, zariadenia a vybavenia, 
  • budovanie a modernizácia IKT infraštruktúry vrátane vybavenia vysokorýchlostným internetovým pripojením a nákupu softvérového vybavenia, 
  • budovanie bezbariérových prístupov, 
  • opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti objektu.

 

Realizácia projektu CIZS je podmienená schválením nenávratného finančného príspevku s predpokladanou dobou realizácie v roku 2020 – 2021 a následným spustením prevádzky CIZS v roku 2022.

Spádová oblasť – Pieštany pre CIZS je definovaná nasledovnými obcami : Piešťany,Vrbové,Drahovce,Banka,Bašovce,borovce,Brunovce,Dubovany,Ducové,Horná Streda, Hrádok ,Hubina, Krakovany ,Lúka, Modrová ,Modrovka, Moravany nad Váhom, Ostrov okres Piešťany, Pobedim, Prašník, Rakovice, Ratnovce, Šípkové, Sokolovce, Svrbice, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké Orvište, Veselé

V prípade Vášho záujmu o spoluprácu kontaktujte prosím prostredníctvom nižšie uvedených kontaktných údajov pána starostu obce Veselé Viera Šipková, ktorá Vám poskytne detailné informácie o podmienkach účasti na projekte CIZS. 

 

Kontaktné údaje:

Obec Veselé

Obecný úrad Veselé

Veselé 346

922 08 Veselé

Viera Šipková, starostka obce 

E-mail: ocuvesele°stonline.sk

Tel.č. 0905485358

Web: www.vesele.sk

 

Vyjadrenie Vášho záujmu nám prosím doručte čo najskôr, aby bolo možné do termínu predloženia projektového zámeru dňa 19.12.2019 zadefinovať a nastaviť podmienky účasti v projekte CIZS pre všetky zúčastnené strany.

 Publikoval o 14:37