Štefan Moyses

 

PhDr. Štefan Moyses (24.10.1797 – 5.7.1869) – biskup, vzdelanec, významný predstavitel’ slovenského národného obrodenia, prvý predseda Matice slovenskej. Natrvalo sa zapísal aj do chorvátskej histórie.

Štefan Moyses sa narodil 24. 10. 1797 vo Veselom. Za klerika ostrihomského arcibiskupstva ho prijali v roku 1813. Po dovŕšení 24. rokov ho vysvätili za kňaza, bol kaplánom v ostrihomskej diecéze a slovenským kazateľom v Pešti. Od januára 1830 bol profesorom záhrebskej akadémie. Stal sa bojovníkom za chorvátsky jazyk a ako cenzor chorvátskej tlače dovolil Chorvátom brániť sa proti maďarizácii. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca na uhorský snem. Bol podporovateľom návrhov Ľ. Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848 na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. 30. augusta 1850 ho panovník menoval za banskobystrického biskupa. Spolu s ďalšími slovenskými vlastencami budoval slovenské gymnáziá. Na čele slovenského vyslanstva predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal predsedom Matice slovenskej. Jeho zásluhou rímska stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Štefan Moyses zomrel 5. júla 1869.

Pomník Štefana Moysesa vo Veselom Rodný dom Štefana Moysesa vo Veselom

Prierez históriou :
  • Základnú školu navštevoval vo Veselom a v Trnave,
  • 1806-1813 absolvoval gymnázium
  • 1813-1815 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Tmavé,
  • 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil r. 1821 v Ostrihome.
  • 1819-1820 bol vychovávateľom v Sečanke,
  • od r. 1821 pôsobil ako kaplán v Szentendre, Bzovíku, Krupine, Tesároch nad Žitavou, Tólgyesi,
  • 1828-1829 slovenský kazateľ v Pešti (r. 1828 získal na filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktor filozofie);
  • 1829-1847 profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii,
  • 1847-1850 bol záhrebským kanonikom, súčasne r. 1848 rektor diecezálneho seminára v Záhrebe; vyslanec na uhorskom sneme a člen prvej chorvátskej krajinskej vlády baňa Jelačiča,
  • 1849-1850 cisársky dôverník pre Chorvátsko vo Viedni;
  • 1851 -1869 biskup banskobystrickej diecézy.

Významný činiteľ chorvátskeho a slovenského národného hnutia, cirkevný hodnostár a pedagóg. Pod vplyvom Kollárových všeslovanských myšlienok rozvíjal slovanskú vzájomnosť počas pôsobenia v Chorvátsku, kde popri L. Gajovi a J. Draškovičovi patril k vedúcim osobnostiam ilýrskeho hnutia. Zaslúžil sa o vydávanie chorvátskych literárnych pamiatok a o rozvoj chorvátskeho jazyka, zúčastnil sa na vydávaní chorvátskych novín (llirske národne novine, Danica Hrvatska, Katolícki list Zagrebački), spoluzakladateľ a funkdonár spolkov Čitaonica Zagrebačka, Matica ilirska, Národní dom v Záhrebe a i. V slovenskom národnom hnutí, po prehodnotení kollárovskej koncepcie česko-slovenskej literárnej a jazykovej jednoty, ako významný cirkevný dejateľ postavil sa do čela slovenského národného pohybu. 1861 viedol slovenské vyslanstvo k cisárovi Františkovi Jozefovi l., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa v tzv. Viedenskom memorande, obsahujúcom základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov. Po založení Matice slovenskej r. 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za predsedu tejto prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis Myšlienky o záhradníctve (1865), venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry.

Knižná publikácia Dr.Štefan Moyses – Muž slova a činu 2007

 Publikoval o 16:55