História obce

Osídlenie v neolite – sídlisko volútovej kultúry, eneolit. s kanelovou keramikou, kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej, opevnená osada maďarovskej kultúry zo st. doby bronzovej, osada s mohylovou kultúrou zo stred. doby bronzovej, sídlisko kalenderberskej kultúry z ml. doby hallštattskej, z doby laténskej a z doby rímskej, stredoveká pevnôstka z 12. -13. stor. Obec sa spomína od roku 1390 . Patrila panstvu Čachtice, v roku 1417 panstvu Beckov. V roku 1557 sa spomína hrad Stiborová pevnosť, kt. v 16. stor. spustol. V roku 1569 bolo Veselé mestečkom. V erbe malo sv. Bartolomeja. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v roku 1799 sa vzbúrili proti vysokým poddanským povinostiam. V roku 1847 tu založili Ústred. Výbor spolku miernosti, prvého slov. masového hnutia, kt. okrem boja proti alkoholizmu zakladali i osvet. Zariadenia (knižnica, nedeľná škola) a drobné hospod. inštitúcie (sporiteľne). Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. V rokoch 1920, 1921 a 1924 boli štrajky poľnohospod. Robotníkov.

Zdroj : Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.

Čo vie o našej obci wikipedia

MIESTO, KDE SA SLOVÁCI PO PRVÝ RAZ STALI PODMETOM, A NIE PREDMETOM POLITICKÝCH DEJÍN

Pri príprave svojej novej knihy sa snažím zachytiť pre čitateľov atmosféru miest, kde sa odohrávali historické udalosti spojené s modernými slovenskými dejinami. Dnes som navštívil Arcibiskupský palác v Olomouci, kde 20. marca 1849 prijal 18-ročný cisár František Jozef I. 12-člennú slovenskú delegáciu, ktorej členmi boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Karol Kuzmány, Samo Chalupka, Andrej Radlinský, Daniel Lichard, Jozef Kozáček, Daniel Jaroslav Borik, Adam Kardoš, Juraj Holček a Martin Rázus. Cisársky dvor sídlil v Olomouci niekoľko mesiacov od jesene 1848 do jari 1849, keď sem prakticky ušiel z revolučnej Viedne. Deputácia odovzdala panovníkovi prosbopis s požiadavkou územno-politického vyčlenenia Slovenska z Uhorska a vytvorenia samostatnej slovenskej korunnej krajiny podriadenej ríšskym úradom. Cisár žiadosť prijal a nezáväzne sľúbil, že urobí všetko pre blaho slovenského národa.

Ešte predtým sa predstavitelia českého a poľského národného hnutia na stretnutí v Olomouci usilovali štúrovcov presvedčiť, aby sa s cisárom nestretli a aby sa Slováci pridali na stranu Maďarov. Štúr to odmietol s vysvetlením, že Maďari im nedali inú možnosť, lebo im odopreli akékoľvek práva. Napriek tomu, že o necelé dva mesiace neskôr (8. mája) poslali štúrovci rakúskej vláde ostrejšiu petíciu, v ktorej splnenie svojich požiadaviek formulovali ako podmienku ďalšieho ozbrojeného boja Slovákov po boku Viedne, cisár ich už vtedy nepotreboval. 20. mája 1849 vo Varšave ponižujúco pobozkal ruku ruskému cárovi Mikulášovi I., ktorý mu sľúbil ozbrojenú pomoc pri potlačení revolúcie.

Audiencia v Olomouci mala v každom prípade historický význam. Bolo to po prvýkrát, kedy sa panovník zaoberal jasne formulovanými slovenskými politickými požiadavkami. Slováci povstaním a rokovaním s cisárom vstúpili na scénu dejín, v ktorých už neboli predmetom, ale podmetom. Na takéto miesta, po ktorých kráčali naši velikáni, vstupujem vždy s pohnutím. Ďakujem miestnej sprievodkyni za exkluzívny výklad a som rád, že aj ona sa odo mňa niečo naučila, lebo o prijatí štúrovcov nič nevedela.

Eduard Chmelár, historik

Poznámka:

Juraj Holček bol od roku 1843 do roku 1848 farárom vo Veselom. V čase účasti v delegácii v Olomouci, bol už farárom v Starom Háji (v súčasnosti Dolný Ohaj).

Juraj Holček - Oslavy 170. výročia príchodu na faru vo Veselom